Hodnotenie 3. volebného obdobia KSK 2010 – 2013
Dátum: 20.11.2013
Kancelária: Košice - mesto
Roky tretieho volebného obdobia KSK sú charakteristické pokračovaním realizácie nosných strategických a koncepčných dokumentov, ktoré sú významné pre ďalší rozvoj KSK v smere zadefinovania priorít vo všetkých sférach pôsobnosti, ako sú inovácie, regionálny rozvoj, dopravná infraštruktúra, sociálna oblasť, oblasť školstva, kultúry a cestovného ruchu.
V popredí záujmu boli otázky efektívneho hospodárenia samosprávneho kraja – schválené boli Zásady tvorby rozpočtu, rozpočtových opatrení a pravidiel rozpočtového hospodárenia, Zásady hospodárenia s majetkom, rozpočty a záverečné účty KSK. Veľká pozornosť bola venovaná Analýze vývoja dlhovej služby KSK. Jedným z najdôležitejších okruhov problémov bolo riešenie komplexnej finančnej situácie nemocníc s poliklinikami v zakladateľskej pôsobnosti KSK v súvislosti s prípravou vstupu strategického investora.
Pre naplnenie úloh v spomínaných oblastiach zastupiteľstvo KSK prijalo dôležité dokumenty, ktoré sú predpokladom ďalšieho napredovania.
Medzi rozhodujúce dokumenty patria:
- Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja KSK (aktualizovaný)
- Priority zdravotnej politiky KSK
- Investičný profil KSK
- Regionálna inovačná stratégia KSK
- Koncepcia rozvoja kreatívnej ekonomiky
- Financovanie rozvoja dopravnej infraštruktúry
- Tvorba efektívnej siete škôl, študijných a učebných odborov zodpovedajúca požiadavkám trhu práce
- Aktualizácia koncepcie rozvoja sociálnych služieb na r. 2007 – 2013
- Optimalizácia siete sociálnych služieb
- Program Terra Incognita – Krajina nespoznaná ako súčasť EHMK
- Projekt Ostrovy kultúry – Otvorené zóny
- Štandardizácia regionálnych knižníc
- IKT profil KSK
- Štúdia stabilizácie a rozvoja regionálneho trhu práce v IT sektore v Košickom kraji
- Inovatívne finančné nástroje a ich využitie v podmienkach Košického kraja
- Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do r. 2020
- Krajská organizácia cestovného ruchu
- Kofinancovanie sektorových stratégii v rámci výzvy ROP
Aj napriek zložitému obdobiu, ktorým objektívne tretie volebné obdobie bolo, išlo o obdobie vcelku úspešné, čo potvrdzujú aj výsledky jednotlivých úsekov.
Financie
Vo finančnej oblasti od roku 2009 pretrváva veľmi zložitá situácia. Príjmy negatívne ovplyvňovala hospodárska a ekonomická kríza. V roku 2010 bola situácia kritická, výpadok dane z príjmov fyzických osôb bol viac ako 20 %. Celú situáciu sťažili ešte rozsiahle povodne.
Aby neboli ohrozené základné funkcie KSK, bolo nevyhnutné vo výdavkovej časti rozpočtu prijať výrazné úsporné opatrenia. Celé volebné obdobie bol kraj nútený hospodáriť v krízovom režime, a to ako organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK, tak i Úrad KSK.
Nedostatok finančných prostriedkov skomplikoval snahu zveľaďovať majetok KSK. Čoraz častejšie bolo treba riešiť havarijné stavy na budovách a zariadeniach, kde sídlia organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti.
Posledný rok volebného obdobia je zároveň rokom EHMK. V tomto projekte je KSK hlavným partnerom, preto bolo treba akumulovať finančné prostriedky na plánované aktivity a tiež na spolufinancovanie investičných projektov. Zvýšená potreba finančných prostriedkov bola potrebná aj v súvislosti s prijatím dodávateľských úverov na odstránenie havarijného stavu ciest po povodniach, keď štát poskytol iba 30 % výdavkov na vzniknuté škody.
Na financovanie uvedených činností KSK využil aj naakumulovaný rezervný fond, ktorý za normálnych okolností plánoval využiť na rozvojové aktivity kraja. Rozvojové zámery boli zabezpečované viac - menej zo zdrojov Európske únie, kde tiež dochádzalo k neustálym posunom a obmedzeniam.
KSK v zmysle VZN č. 3/2006 finančne prispieval k rozvoju verejnoprospešných služieb, verejnoprospešných účelov, spoločných aktivít KSK a obcí poskytovaním dotácií subjektom, ktorých nie je zriaďovateľom. Celkom od roku 2010 do mája 2013 bolo poskytnutých 264 dotácií v celkovej čiastke 824 934 eur.
Napriek všetkým problémom, ktoré brzdili plynulý rozvoj, len vďaka konzervatívnej rozpočtovej politike, obozretnosti v úverovej zadlženosti a účinným úsporným opatreniam, sa nám podarilo vysporiadať s dôsledkami pretrvávajúcej hospodárskej a ekonomickej krízy tak, že boli zabezpečené základné kompetencie KSK v sociálnej sfére, školstve, kultúre, doprave a ostatných oblastiach.
Sociálne veci
KSK zo svojho rozpočtu investuje zhruba 30 % do sociálnych služieb pre občanov kraja. V 14 zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK je umiestnených okolo 1937 klientov, na čo je potrebné každoročne vyčleniť z rozpočtu cca 14 802 000 eur. U neverejných poskytovateľov financuje cca 1114 miest, podporuje aj tlmočnícku službu (v rozsahu 6500 hodín) a prispieva na 28 špecializovaných poradcov, to celé vo výške 6 138 000 eur.
Pre služby krízovej intervencie poskytol KSK zo svojho rozpočtu v roku 2012 spolu 1 061 000 eur. Sieť zariadení krízovej intervencie tvoria útulky, zariadenia núdzového bývania, domovy na pol ceste, nocľaháreň. Do roku 2015 bude nevyhnutné dobudovávať sieť špecializovaných zariadení. Dôvodom je demografický vývoj v kraji a prognózy nárastu počtu psychiatrických ochorení u ľudí v seniorskom veku.
Dôležitým krokom optimalizácie sociálnych služieb v zariadeniach KSK boli viaceré zmeny. Cieľom bolo efektívne využívať finančné prostriedky, zohľadniť regionálne či miestne potreby občanov, zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb a optimalizovať kapacitu v zariadeniach s prihliadnutím na technické, materiálne a personálne podmienky. V záujme uprednostňovania terénnych sociálnych služieb pred pobytovými KSK podporuje 166 miest v zariadeniach sociálnych služieb s ambulantnou alebo týždennou formou sociálnej služby.
Veľkou pomocou pre občanov nášho kraja, ktorí potrebujú nejakú sociálnu službu je Register poskytovateľov sociálnych služieb, kde občan získa všetky potrebné informácie.
Významnú úlohu v tejto oblasti zohráva Kancelária prvého kontaktu (KPK). Od roku 2010 poskytuje komplexné sociálne poradenstvo vrátane informácií o zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK aj u neverejných poskytovateľov. V priebehu roka 2012 služby KPK využilo 1242 občanov, z toho 1011 občanov osobne.
KSK pripravuje už 10 rokov festival dramatickej tvorivosti klientov domovov sociálnych služieb „Most úsmevov“. Tri posledné ročníky boli s celoslovenskou pôsobnosťou. Cieľom podujatia je poukázať na možnosti, schopnosti, talent, tvorivosť a iniciatívu ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a na prácu zamestnancov týchto zariadení.
Vďaka finančným prostriedkom z mimorozpočtových zdrojov, t.j. projektov, grantov a iných zdrojov, zameraných na zvyšovanie kvality poskytovania sociálnych služieb, sme mohli realizovať aj niekoľko rozsiahlych projektov rekonštrukcií objektov a vzdelávania zamestnancov.
Zdravotníctvo
V pôsobnosti KSK boli od roku 2003 štyri nemocnice s poliklinikami (NsP sv. Barbory Rožňava, NsP Spišská Nová Ves, NsP Trebišov, NsP Štefana Kukuru Michalovce). V súvislosti so zlým hospodárením nemocníc a nevyhnutnosťou veľkých investícií sa regionálna samospráva rozhodla hľadať strategického investora, od ktorého očakávala prílev súkromného kapitálu. Proces výberu strategického partnera bol ukončený v roku 2011. Víťazom medzinárodného tendra sa stala spoločnosť Vranovská investičná, s.r.o., ktorej právnym nástupcom je spoločnosť Svet zdravia, a.s.. Víťaz tendra prevzal k 1. 9. 2011 nemocnice s poliklinikami Zmluvou o dočasnom prevode akcií na obdobie 20 rokov.
O tom, že to bol správny krok, svedčí radikálne zlepšenie hospodárenia. Nemocnice v roku 2012 hospodárili s výsledkom po zdanení vo výške + 0,95 mil. eur. Rok predtým bol výsledok - 1,37 mil. eur. Navyše strategický partner investoval do obnovy, modernizácie a nákupu modernej techniky 2,2 mil. eur.
Bol vytvorený nový aktuálny register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nový register poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Registre v súčasnosti obsahujú všetky potrebné informácie pre občanov, inštitúcie pôsobiace v zdravotníctve, ako aj pre samotných poskytovateľov. Na zlepšení a dopracovaní registra, tvorbe jednotlivých funkcionalít a elektronizácie komunikácie s poskytovateľmi zdravotnej ako aj lekárenskej starostlivosti sa naďalej intenzívne pracuje.
„Priority zdravotnej politiky pre KSK na obdobie 2012 – 2015“ zachytávajú skutkový stav, identifikujú problémové oblasti a formulujú dlhodobé a krátkodobé ciele zamerané na starostlivosť o podporu, ochranu, rozvoj a prinavrátenie zdravia obyvateľov najmä v regióne Košického kraja.
Analýza lekárskej služby prvej pomoci v KSK ukázala, že nepretržitá zdravotná starostlivosť po ukončení dennej prevádzky zdravotníckych zariadení, počas sobôt, nedieľ a sviatkov, má pre obyvateľov kraja významné opodstatnenie - LSPP využíva ročne cca 20 % obyvateľov kraja.
Školstvo
Cieľom úseku školstva je sieť škôl, školských zariadení, študijných a učebných odborov, ktorá vyhovuje záujmom rodičov, žiakov a zamestnávateľov s ohľadom na požiadavky trhu práce, v rámci ktorej je možné efektívne zabezpečovať vzdelávanie.
KSK dôkladne analyzoval kapacitné vyťaženie škôl, ekonomickú efektívnosť prevádzky a výchovno-vzdelávacieho procesu. Postupne realizoval tri etapy racionalizácie.
Úlohu racionalizácie a efektívnosti škôl v pôsobnosti KSK sa darí v celku úspešne realizovať. Pokiaľ v r. 2002 bolo delimitovaných 118 škôl a školských zariadení, súčasný počet je 72 škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK.
V uplynulom období sa podarilo zefektívniť sieť odborov a zameraní na odborných školách. Pôvodne v nich fungovalo 983 odborov a ich zameraní. Až 343 z nich sa v posledných troch rokoch nepodarilo naplniť. Po úpravách sa v školskom roku 2012/13 otvorilo 614 odborov. Vyradili sme odbory, o ktoré študenti 5 rokov nemali záujem, ale boli to zároveň tie, o ktoré zamestnávatelia ani do budúcnosti neprejavili záujem. V sieti sme nechali tie, ktorých absolventi na trhu práce môžu nájsť uplatnenie.
Nosnou úlohou koncepcie rozvoja odborného vzdelávania bolo spracovať systém tvorby centier odborného vzdelávania a prípravy v čase, keď v tejto oblasti boli malé skúsenosti a zákon o odbornom vzdelávaní sa len kreoval. KSK sa stal priekopníkom v tejto oblasti. Na jeseň 2009 ako prvý na Slovensku otvoril prvé COV. Následne ich definoval aj zákon. Dnes má Košický kraj desať fungujúcich a kontinuálne sa rozvíjajúcich COV z celkového počtu 24 na Slovensku. Prvé v inom kraji otvorili až v roku 2011. Aj ďalší údaj svedčí o efekte koncepcie - priemerný počet žiakov na stredných odborných školách v našom kraji je 463. Od roku 2009 bolo zriadených 10 COV.
Záujmom KSK je, aby školy boli dostupné pre všetky sociálne skupiny, aby každý mal rovnaké právo a možnosť vzdelávať sa podľa svojich schopností, vrátane žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Dobré skúsenosti máme vďaka elokovaným pracoviskám v lokalitách, kde je počet takýchto žiakov najvyšší. Príklad dáva SOŠ technická na Kukučínovej ulici v Košiciach. V elokovaných pracoviskách má skoro 200 žiakov, ktorí sa aktívne pripravujú v dvojročných učebných odboroch stavebná výroba pre chlapcov a výroba konfekcie pre dievčatá. Získavajú výučný list, čo im dáva možnosť nájsť si prácu. Pracoviská v úzkej spolupráci s obcami vznikli v Kecerovciach, Veľkej Ide, Družstevnej pri Hornáde, na košickom Luniku IX, od budúceho školského roka pribudnú Bidovce, pripravuje sa Seňa. Podobnou cestou sa vydala aj SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku na pracovisku v Zemplínskej Teplici, SOŠ Moldava na pracovisku v Turni nad Bodovou, SOŠ Prakovce na pracovisku v Kluknave. Elokované pracoviská sú zriaďované na základe rokovaní so starostami obce, kde obec poskytne priestor pre výchovno-vzdelávací proces.
Je známe, že technický stav budov škôl, ktoré KSK prevzal bol značne zanedbaný. Pre skvalitnenie podmienok a hlavne technického stavu KSK využíva na to aj možnosti čerpania eurofondov i Nórskeho fondu. Celkové náklady na realizáciu stavebných prác boli 6944107,88 eur.
Značná pozornosť sa na úseku školstva venuje športu. KSK organizuje od roku 2008 dlhodobé športové súťaže o pohár predsedu KSK na stredných školách. V prvom ročníku bolo zapojených 49 škôl a 4005 súťažiacich, v tohtoročnom 5. ročníku 9718 stredoškolákov zo 72 škôl v 428 družstvách. Športy: florbal, futsal, basketbal, volejbal, plávanie, hádzaná, nohejbal, stolný tenis, ľahká atletika, badminton. Výstavba a rekonštrukcia športových zariadení na školách je tiež v popredí pozornosti KSK.
Doprava – cesty
Dôležitým, ale aj zložitým úsekom v kompetencii KSK, je doprava. Svedčí o tom aj skutočnosť, že KSK dáva takmer 20 percent bežných výdavkov z vlastných príjmov na prímestskú dopravu vo verejnom záujme. Náklady dopravcov vzrástli od roku 2006 z 24 miliónov eur na súčasných takmer 31 miliónov eur. Úhrada KSK za služby vo verejnom záujme poskočila ešte výraznejšie - zo sumy 7,78 milióna eur v roku 2006 až na vlaňajších 15,22 milióna eur, čo je nárast o 95,6 percenta. Od roku 2006 do roku 2012 začalo v Košickom kraji na linkách prímestskej pravidelnej autobusovej dopravy premávať 319 nových autobusov. Kvalita dopravných služieb rástla, no postupný pokles počtu prepravených osôb pokračoval. Najmä pri plne platiacich cestujúcich. Dôvodom bol nielen nárast podielu individuálnej dopravy, ale i znižujúca sa miera zamestnanosti, najmä na Gemeri a Zemplíne, a odliv pracovných síl z východnej časti Slovenska.
Jedným z nákladov, ktorý nesie v sebe aj sociálny aspekt, je príspevok KSK na zľavy sociálne znevýhodneným občanom, žiakom, študentom, zdravotne ťažko postihnutým i občanom nad 70 rokov. Vlani to bola v KSK suma 5 718 466 eur a týkala sa celkovo 11 521 941 prepravených osôb. Je to čistý náklad, ktorý KSK nikto nekompenzuje.
Vo vlastníctve KSK je spolu 1955,235 km ciest II. a III. triedy a 656 mostov. Správu a údržbu cestného majetku zabezpečuje Správa ciest KSK, príspevková organizácia KSK.
V rámci výzvy Regionálneho operačného programu, prioritná os 5 Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov bolo v období 2009 - 2012 podaných a implementovaných 5 veľkých projektov, v roku 2013 ďalších 5 projektov. Ich realizáciou KSK zabezpečuje obnovu ciest.
Situáciu v doprave skomplikovali povodne v r. 2010 , následkom čoho došlo k rozsiahlym poškodeniam ciest II. a III. triedy. Do konca roka 2010 sa podarilo sprejazdniť všetky úseky ciest a mosty poškodené povodňami. Na odstraňovanie škôd spôsobených povodňami boli použité dodávateľské úvery na povodne 2010 a 2011 vo výške 9 925 000 eur a dotácie štátu v roku 2011 vo výške 6 407 000 eur.
Významným projektom, na ktorom KSK intenzívne pracuje, je integrovaná doprava. Základným riešením integrácie dopravy je dobudovanie nevyhnutnej infraštruktúry. Terminály integrovaného dopravného systému integrujú rôzne druhy osobnej individuálnej a hromadnej dopravy a zároveň združujú vybavenosť pre cestujúcich. Na tomto projekte bolo uskutočnené veľa práce a ešte veľa nás čaká v období 2014 – 2020.
Kultúra
To, že Košice sa stali Európskym hlavným mestom kultúry 2013, výrazne akcelerovalo činnosť celého úseku kultúry, cestovného ruchu ale aj regionálneho rozvoja. Vzhľadom na odlišnosť podmienok pre rozvoj a poskytovanie kultúrnych služieb v meste a regióne boli hlavné strategické ciele zapojenia KSK do projektu EHMK definované zvlášť pre mesto Košice - Ostrovy kultúry a zvlášť pre košický región - program Terra incognita.
Nebývalý pokrok sa podaril v investičnej oblasti. Z ROP sa zrealizovalo a realizuje 11 investícií: sedem Ostrovov kultúry v Košiciach a štyri ďalšie projekty vo Vsl. múzeu, Vsl. galérii, Gemerskom osvetovom stredisku a Spišskom múzeu v Markušovciach. V týchto zariadeniach sa výrazne skvalitnia podmienky na poskytovanie kultúrnych služieb a zabezpečí sa technická obnova zariadení. Tým sa zvýši ich konkurencieschopnosť voči iným poskytovateľom podobných voľnočasových služieb a ich ďalší rozvoj závisí už len od kreativity zamestnancov a schopnosti manažmentu zariadení zapojiť sa do európskych sietí a klastrov a zhodnotiť tak výsledky svojej práce.
KSK na napĺňanie cieľov programu vyčlenil aj prostriedky na mobilizáciu regiónu prostredníctvom jedinečnej dotačnej schémy, ako aj účelovým poskytnutím finančných prostriedkov pre realizátorov 13 kľúčových podujatí. Do prípravy a realizácie sú významnou mierou prostredníctvom uzavretej výzvy zapojené aj všetky kultúrne inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK.
EHMK
Významným projektom v rámci EHMK je Terra Incognita, kde vyhlásil dve výzvy KSK . Prvá bola určená na podporu realizácie kvalitných kultúrnych a spoločenských aktivít pre širokú verejnosť na území kraja. Spolu 120 tisíc eur bolo rozdelených medzi 29 projektov. Druhá výzva bola zameraná na rozvoj drobnej infraštruktúry, KSK v nej rozdelil 500 tisíc eur. Z ojedinelého dotačného programu z verejných prostriedkov bolo podporených 39 projektov, ktoré sa zrealizovali v mestách a obciach Abova (13 projektov), Gemera (11 projektov), Zemplína (11 projektov) a Spiša (4 projekty). Cieľom výzvy bolo zvýšiť kvalitu služieb v cestovnom ruchu na území kraja vytvorením rozšírenej ponuky produktov a služieb najmä na Gotickej, Vínnej a Železnej ceste.
V roku 2013 sa na tematických cestách Terra Incognita uskutoční 13 kľúčových podujatí. V dramaturgii sú tri línie: tradície, príbehy viažuce sa k miestu konania a komunitné aktivity.
Cestovný ruch
KSK pravidelne propaguje Košický kraj ako zaujímavú turistickú destináciu na medzinárodných výstavách v Bratislave, Prahe, Budapešti, Miškolci... Vydal Turistického sprievodcu po Košickom kraji, reprezentačný materiál Šiesty zmysel Košického kraja, Tipy na výlet do regiónov nášho kraja s mapou kraja a ďalšie propagačné materiály v rámci realizovaných projektov - napr. propagačné materiály k cykloturistike (projekt BICY), propagačné materiály Vínna, Gotická, Železná cesta (projekt Infotour). Pravidelne raz ročne počas letnej turistickej sezóny v spolupráci s TIC a MIC na území kraja uskutočňuje dotazníkový prieskum spokojnosti návštevníkov v kraji. Za výrazný úspech považuje referát CR veľmi dobré vzťahy s územím, ktoré sa podarilo vytvoriť.
Využívanie štrukturálnych fondov EÚ
Dôsledky ekonomickej krízy posledných rokov spôsobili, že regionálna samospráva nemá dostatok finančných zdrojov na investičné a rozvojové projekty. Výraznou finančnou injekciou sú európske fondy, o ktoré sa uchádzal aj Košický samosprávny kraj, ktorý získal podporu na 144 projektov.
Regionálna samospráva sa uchádzala o poskytnutie príspevkov najmä na infraštruktúrne projekty, ktoré by riešili alebo zmiernili nepriaznivý stav majetku, získaného delimitáciou v roku 2002 pri vzniku vyšších územných celkov. Ide hlavne o školské, kultúrne, sociálne a zdravotnícke zariadenia. KSK získal podporu na 144 projektov v celkovej výške 82 miliónov 614 tisíc 570 eur. Z tohto počtu je 44 investičných projektov v celkovom objeme 64 miliónov 123 tisíc eur, čo je 77 percent z celkovej sumy za všetky projekty KSK.
Na investičné projekty z Regionálneho operačného programu (ROP), zamerané najmä na rekonštrukcie školských, sociálnych a kultúrnych zariadení a na rekonštrukcie a opravy ciest II. a III. triedy, bol z požadovaných viac ako 16 miliónov eur schválený príspevok v celkovej výške cez 11 miliónov eur.
Celkový finančný prínos úspešných projektov Úradu KSK a organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti zo štrukturálnych fondov predstavuje 64 731 895 eur a z ďalších európskych programov a podporných mechanizmov 17 882 675 eur.
Implementácia ROP (SO/RO)
Na základe doterajších skúseností s činnosťou a prínosom sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom ( SO/RO ) pre Regionálny operačný program ( ROP ) môžeme konštatovať, že zriadenie SO/RO pre ROP na úrovni jednotlivých samosprávnych krajov veľmi napomohlo čerpaniu finančných prostriedkov pre región. Ďalším prínosom bolo umiestnenie SO/RO v krajskom meste. Nakoľko pri takto na administratívu zložitých projektoch je najefektívnejšia osobná komunikácia. Aj vďaka tomu bola úspešná implementácia ROP.
Výsledkom je skvalitnenie života obyvateľov miest a obcí a kvalitnejší život v nich. Realizované projekty boli zamerané na regeneráciu verejných priestranstiev miest a obcí, na opravy ciest II. a III. triedy a na podporu rozvoja turizmu v kraji. Tieto oblasti predstavujú plnenie decentralizovaných opatrení ROP. SO/RO prejavilo snahu čo najviac sa priblížiť žiadateľom pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov, podať pomocnú ruku a zjednodušiť prácu pri realizácii implementačných procesov. Výsledkom tohto procesu je zazmluvnenie 118 projektov nenávratných finančných prostriedkov v celkovej výške 78.218.681,37 EUR v následnej štruktúre:
- Podpora a rozvoj cestovného ruchu 8 projektov vo výške 573.443,69 EUR
- Regenerácia sídiel 82 projektov vo výške 46.293.109,93 EUR
- Regenerácia sídiel s rómskymi osídleniami 23 projektov vo výške 19.502.747,98 EUR
- Regionálne komunikácie 5 projektov vo výške 11.849.379,37 EUR
Správa majetku
Vďaka informačnému systému SAP Úrad KSK ako vlastník majetku (KSK) operatívne získava informácie o majetku, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pri rozhodovaní o ďalšom nakladaní s týmto majetkom.
Pri delimitácii majetku z vlastníctva SR v správe štátnych organizácií do vlastníctva KSK ide o pozemky pod stavbami, hlavne komunikáciami vo vlastníctve KSK. Za obdobie 2009 - 2013 bolo podpísaných 24 delimitačných protokolov, ktorými KSK nadobudol do vlastníctva pozemky o celkovej výmere 761 924 m². Rozpracovaných je ďalších 11 delimitačných protokolov, obsahom ktorých sú pozemky pod komunikáciami, bývalými školskými zariadeniami
Z titulu napätej finančnej situácie spôsobenou hospodárskou krízou musí KSK zabezpečovať dodatočné finančné prostriedky, aby mohol naďalej napĺňať svoje funkcie pristúpil k predaju neupotrebiteľného nehnuteľného a hnuteľného majetku. Uzatvorených bolo 144 kúpnych zmlúv a do rozpočtu KSK boli v období rokov 2009 - 2012 zabezpečené príjmy vo výške 4 509 138,00 €. Z prenájmu majetku boli do rozpočtu KSK v období rokov 2009 – 2012 zabezpečené príjmy vo výške 7 233 416,00 €. Vyhotovených bolo 34 zmlúv o zriadení vecných bremien, čím sa realizuje majetkovo právne usporiadanie cudzích stavieb (napr. inžinierske siete) na pozemkoch KSK za finančnú úhradu. Kým v roku 2009 boli uzatvorené 2 zmluvy, v rokoch 2011 – 2012 bolo uzatvorených spolu 24 zmlúv a do rozpočtu KSK uhradených 36 133,00 €.
Na KSK naďalej beží projekt vyhľadávania majetku (pozemky) vo vlastníctve KSK, ktorý je užívaný bez zmluvného vzťahu za účelom jeho majetkovoprávneho usporiadania (odkúpenie, nájom). Nadobúdanie pozemkov do vlastníctva KSK sa rieši zámenou, kúpou a darovaním. V hodnotenom období nadobudol KSK do vlastníctva 19 pozemkov o celkovej výmere 12 679 m².
Medzinárodné vzťahy a cezhraničná spolupráca
Kraj udržiava partnerské vzťahy s regiónmi: Župa Borsod-Abaúj-Zemplén a župa Nógrád (Maďarsko), Juhočeský kraj (Česká republika), Umbria (Taliansko), Zakarpatská oblasť (Ukrajina), Krasnojarský kraj (Rusko), Krajinské združenie Porýnia (Nemecko), Department Oise (Francúzsko). Spolupráca sa rozvíja hlavne pri výmene skúseností a poznatkov v oblasti kultúry, školstva a sociálnej starostlivosti.
V januári 2013 bol podpísaný Dohovor o založení Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) Via Carpatia s ručením obmedzeným. Zakladateľmi a členmi EZÚS Via Carpatia sú KSK a župa Borsod-Abaúj-Zemplén. Zoskupenie bolo založené na uľahčenie a podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce. Jeho cieľom je posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť, predovšetkým prostredníctvom projektov alebo programov cezhraničnej spolupráce.
V rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007-2013 (Program HU-SK) získal KSK pozíciu Regionálneho informačného bodu (RIB) pre Košický a Banskobystrický kraj. V štyroch výzvach bolo v rokoch 2009 – 2012 schválených 42 projektov, ktoré podal KSK v rámci Programu HUSK. Objem schválených finančných prostriedkov bol vyše 29 miliónov eur. Zaujímavé projekty v rámci Programu HUSK 2007-2013 boli napríklad: Vybudovanie spojovacej cesty Kéked-Abaújnádasdi, Hollóháza - Skáros výstavba spojnice, INFOTOUR - Značenie kultúrnych a turistických cieľov na pozemných komunikáciách po tematických trasách, Cesty dedičstva a stratégia oživenia muzeálnych expozícií, Streda nad Bodrogom-Karos stavebné úpravy cesty, križovatky a prvkov verejnej osobnej dopravy.
Z programov cezhraničnej spolupráce a medzinárodnej spolupráce čerpal KSK finančné prostriedky prostredníctvom schválených projektov KSK a jeho organizácií:
Program cezhraničnej spolupráce HU-SK - 10 projektov
Program cezhraničnej spolupráce ENPI - 3 projekty
Interreg IVC - 1 projekt
Nórsky finančný mechanizmus - 6 projektov
Švajčiarsky finančný mechanizmus - 2 projekty